Ponor trpaslíkov – stihneme vybudovať vchod?
Borinský potok a jeho prítok Cúrsky potok majú pri vstupe do krasu viacero ponorov, ktoré za bežného stavu stihnú odviesť vodu do podzemia, aby sa dostala na povrch až vo vyvieračke na Medených Hámroch. Ponory sa po čase zanesú a zanesené ponory zase po čase obnovia. Tak sa vytvoril aj ponor na sútoku Borinského a Cúrskeho potoku, tesne pri križovatke ciest od Košarísk a z Bieleho kríža do Borinky. Zaregistrovali sme ho niekedy na jar 2016 a aj sme ho vtedy skusmo vyčistili. Seriózne kopať tu začal nasledujúci rok vo februári Csaba Igaz počas jarných prázdnin. Využil suché mrazivé obdobie, prekopal sa s pomocou sekáča cez zamrznutú polmetrovú vrstvu a dostal sa do hĺbky 1,5 m. S prispením ďalších členov skupiny sa ešte do príchodu jarných vôd sonda rozšírila na profil 1,3 x 1,3 m do hĺbky asi 2 m, kde sa už ukázalo skalné dno a odtiaľ klesala plazivka ďalšie 2 m pod masív. Čo bolo obzvlášť záslužné, sondu sme zabezpečili konštrukciou s lešenárskych rúr a tri rizikové steny zapažili. Takto sonda prečkala zvyšok roku 2017 a celý rok 2018. Jar 2019 sa už však líšila od predchádzajúcich, silné dažde pretrhli hrádzu pred ponorom a ten začal opäť plniť svoju funkciu. V lete sme hrádzu obnovili, sondu nanovo vyčistili na dno a znovu vytiahli piesok a štrk z nízkej klesajúcej plazivky. Dostali sme sa tak zase do stavu z jari 2017. Potrebovali sme nejaký pozitívny impulz, aby sme tu pracovali ďalej. Plazivka, hoci široká 1,5-2 m, bola nízka a na konci sa jej výška znížila do neprielezna. Keďže je pracovisko veľmi blízko k základni (peši 10 min), nebol problém počas piatkových večerov za pomoci vŕtačky plazivku rozšíriť a 20. 9. sa konečne prekopať do prvého voľného priestoru. Je ním zvislá porucha vysoká 2 m so šírkou 0,5 – 1 m a po 1,5 m sa vetví a zatáča. Skrátka priestor pre jedného človeka, kde sa s námahou dá postaviť. Čo je podstatné, ukázal sa prievan. Toto bol ten dôležitý impulz, ktorý presvedčil jaskyniarov, že pracovisko má perspektívu. Preto sme hneď nasledujúci víkend zahájili práce na vybudovaní vchodu, aby sme nemuseli v budúcnosti po každej väčšej vode odznova ťahať nánosy z jaskyne.
V sobotu 28. 9. sme najprv vyťahali kamene z piatkového rozširovania plazivky, potom sme postupne obkopali paženie; to sme neskôr vytiahli a nakoniec sme zrušili aj celé lešenie. Ostala jama s profilom 1,5 x 1,5 m vyčistená na skalu v hĺbke 2 m. Ešte za šera sme začali s budovaním vnútorného debnenia, keď sme vhodne umiestnili štyri hranoly ako stojky a pri dne ich previazali doskami tak, aby vnútorný rozmer vchodovej šachty bol 0,8 x 0,8 m. V nedeľu sme pokračovali v debnení, zvonka sme dali ďalšie štyri hranoly a potom aj dosky, aby tri múry vchodu mali hrúbku okolo 20 cm. Problematické bolo vytvarovať pokračovanie múru pod previsom do plazivky, tu sme museli debniace dosky vypilovať do zložitejších tvarov a aj ich špeciálne pozapierať. Po 5 hodinách sa debnenie podarilo vystavať do výšky 20 – 50 cm (skalné dno nie je rovné, ale nepravidelne klesá) a mohli sme začať betónovať. Predtým sme ešte navŕtali do podložia diery a osadili roxorové prúty. Potom sa už miešal vo fúriku betón, vedrami podával do šachty a vylieval do debnenia za súčasného zhutňovania. Vymiešali sme 10 fúrikov, spotrebovali pritom 2 vrecia cementu a asi 400 kg štrku. V betónovaní budeme pokračovať aj nasledujúci víkend, dúfame že už využijeme miešačku. Múry je treba vytiahnuť ešte aspoň 2 m vyššie, aby Ponor trpaslíkov už nebol ponorom, ale funkčnou jaskyňou s potenciálnym prepojením s blízkymi jaskyňami Sedmička a Silnického. Otázkou je, či vydrží počasie. Vytrvalé jesenné dažde môžu zmariť úsilie jaskyniarov. Vari sa do príchodu mrazov podarí dokončiť betonárske práce a jarné prívalové vody už potečú v koryte povedľa nového vchodu do jaskyne. Prác na budovaní vchodu a rozširovaní sa v dňoch 27. – 29. 9. 2019 zúčastnili: M. Adam, R. Dočolomanský, P. Magdolen, M. Mikuš, R. Nevařil, K. Nevařilová, Z. Podmanická, M. Ševčík, J. Šimko a O. Trávnik.
Peter Magdolen
Fotogaléria (autor fotografii: Mikuláš Mikuš)